V spomínanom najvýznamnejšom vrchovisku s krovinovým a stromovým
porastom a nerovnomerným povrchom, ktorý tvoria bulty, páperníky,
rašeliníky a ploníky, sú bohato zastúpené i chránené druhy. "Ide o rojovník močiarny, čučoriedku barinnú a kľukvu močiarnu," vymenovala
Sedláková. Pôvodné stohektárové územie tvorilo veľký komplex
rašelinno-vrchoviskovej vegetácie. Po rekultivácii sa zachovali dve
časti s rozlohou desať hektárov.
Najväčšie slatinné rašelinisko leží na Belianskych lúkach, rozlieha sa
na 89 hektároch. Za najkrajšiu mokraď s výskytom chráneného druhu všivec
žezlovitý považujú ochranári slatinné rašelinisko Vysoká bazička, ktoré
je súčasťou Belianskych lúk. "Najbohatším výskytom andromédy
sivolistej sa môže popýšiť vrchovisko s rozlohou len 0,32 hektára na
Štrbskom Plese. Napriek nezastaviteľnej urbanizácii v tejto časti Tatier
sa v morénach udržala voda a postupne vytvorila významné mokrade,"
doplnila botanička. Do územnej pôsobnosti Správy TANAP-u patria v okolí
Gánoviec i mokrade so slanomilnými rastlinnými spoločenstvami, ktoré sú
druhovo relatívne chudobné. Rastie tam však významný chránený druh
sivuľka prímorská.
Mokrade patria podľa ochranárov k najohrozenejším ekosystémom na Zemi a
zanikajú trikrát rýchlejšie ako lesy. Za posledné štyri desaťročia
vymizlo najmenej 35 percent mokradí sveta a tento trend naďalej
pokračuje. Pracovníci Správy TANAP-u preto na vzácnych územiach
národného parku pravidelne rúbu náletové dreviny, kosia a odstraňujú
biomasu.
Svetový deň mokradí si svet pripomína každoročne 2. februára od roku
1976, keď bol v iránskom Ramsare podpísaný Dohovor o mokradiach. Jeho
cieľom je zvýšiť povedomie verejnosti o tom, ako veľmi sú mokrade pre
ľudstvo a pre planétu dôležité, a podporiť opatrenia, ktoré povedú k ich
zachovaniu, rozumnému využívaniu a obnove. "Tohtoročným leitmotívom
je naliehavá potreba zaradiť obnovu mokradí medzi priority a výzva, aby
kompetentní podnikli kroky na ich záchranu," uzavrela Sedláková.